Bojím sa vstať z postele.....
bojím sa myslieť na deň...
bojím sa auta....
bojím sa svetla, koré na mňa žiary....
bojím sa človeka čo kráča za mnou....
bojím sa tieňa i tmy velikej...
ktorá v mojom srdci je
bojím sa vlastne samej seba?
Má moj život budúcnotsť??? Pýtam sa samej seba.... bojím sa toho že keď zajtra vstanem tak budem vedieť, že prídem do školy a uvidím tých ľudí čo mi najviac ubližujú..... Načo mám žiť, keď niekto nechce? Načo mám žiť keď ja nechcem? Moja viera ochabla. Moja duša zomiera.... Ja to cítim ja to viem.... A rýhlo na to neodpoviem.... Moja duša plače... moje sny už niesú snami... poznám len toho čo ....
Neodpoviem, lebo neviem, nenapíšem viac, lebo.....
Komentáre
ja mam tiez niekedy taketo stavy
obe z toho vyrastiete
teda bude, aj na slovensku. zatial su hlavne psychologicke poradne. ale ved je to o tom istom...
je lepsie sa o probleme s niekym nezucastnenym porozpravat. nemusite sa hned citit ako naruseni alebo blazni.
blazon je ten, co ma problem, a nechce si to priznat... a uz vobec nic s tym robit. toho sa treba bat. nie hladat pomoc u odbornika...
ps:
inak vela stastia prajem. :)
....
a raz som dokonca aj bola u psychologa :D.... nieee u psychiatra... :D... a povedal mi ze mam odist za psychologom :D.. ale mno mama ma rovno na psychiatriu poslala ked som ju poprosila o to aby mi u psychologa vybavila sedenie... ale mno dajak sa neuskutocnilo momentalne... ale myslim si ze dobre padne aj tym normalnym co nemaju depky ani nic... sa s niekym porozpravat o probleme :)...